„S SM-kou sa zatiaľ navzájom rešpektujeme „len“ niečo vyše dvoch rokov. Mojou najväčšou zbraňou v boji s týmto ochorením sú informácie, ktoré mám výhradne od lekárov a odborníkov. Chcel by som touto cestou k boju nakopnúť aj ostatných SM-károv.“
Ahoj,
som Maťo a som takzvané SM mláďa. Hoci mám už 43 rokov, sklerózu mám iba dva a štvrť roka. Ako sa prišlo na to, že som chorý? Nuž, zakopával som a krivilo mi ukazovák na ľavej ruke. V čase Covid-u, keď som mal pohybu naozaj málo, som dostal aj atak. Odvtedy s kamoškou menom SM „bojujem“.
Áno, často si svoj život predstavujem ako boj v nejakej počítačovej hre, kde sa snažím získať rôzne zbrane. A mojimi najväčšími zbraňami sú informácie, či už od mojej pani doktorky alebo od iných odborníkov, ktorí mi veľmi pomáhajú. A snažím sa k boju nakopnúť i ostatných.
Naučil som sa síce s SM-kou žiť, ale nie kamarátiť. Pozisťoval som si na ňu veľa „pikantných“ informácií. Možno preto sa zatiaľ rešpektujeme navzájom.
Okrem „kamošky SM-ky“ mám manželku Janku, ktorá to so mnou všetko úžasne znáša. Musím povedať, že sa nevzdáva ani ona a je mi veľkou oporou. Deti sa nám mať nepošťastilo, a tak kráčame životom dvaja. Okrem toho stále zarezávam v práci ako IT-čkár. Práca a manažment liečby SM ma síce zamestnávajú výdatne, ale veľmi rád sa s Tebou podelím o svoje skúsenosti. Pokojne mi napíš, rád spoznávam nových ľudí, preto sa poteším, keď spoznám práve Teba.
