„Keď mi SM-ku diagnostikovali, bola som stratená, vydesená a ubolená. Prečo sa toto deje práve mne? Čo teraz? Bude zo mňa invalid? Mala som obrovské šťastie v nešťastí - stretla som totiž svojho SM-Buddyho hneď na vedľajšom lôžku. Dievča v mojom veku. Veľa sme sa spolu nasmiali a naplakali a ja som dodnes presvedčená, že aj vďaka nej som sa dokázala postaviť novej situácii čelom.“
Ahoj,
volám sa Renáta a mám 37 rokov. Roztrúsená skleróza mi bola diagnostikovaná v októbri 2016. Prvý atak, následná hospitalizácia a potvrdená diagnóza sa udiali v priebehu 10 dní, šlo to veľmi rýchlo.
Vtedy v nemocnici som bola úplne stratená, vydesená, ubolená. Čo to tá SM-ka je? Prečo sa toto deje práve mne? Mám 30 rokov a teraz čo? Bude zo mňa invalid? Skončím na vozíčku?
Mala som obrovské šťastie v nešťastí. Mala som totiž svojho SM-Buddyho hneď na vedľajšej posteli v nemocnici. Dievča v mojom veku, ktoré mi trpezlivo rozprávalo, čo to tá SM-ka je, čo ma asi čaká. A toľko sme sa spolu nasmiali a naplakali a ja som dodnes presvedčená, že aj vďaka nej som sa dokázala postaviť novej situácii čelom.
Už v decembri som začala s prvou liečbou, verila som lekárom a verím im bezvýhradne dodnes.
O necelý rok som sa zaľúbila, o dva roky som porodila svoje prvé dieťa, svadba, druhé dieťa, pomedzi to práca, ktorá ma napĺňa.
Som na seba veľmi, veľmi hrdá! Ale nie som žiadny hrdina. Bez podpory partnera a rodiny by som to všetko len ťažko zvládla.
Moja SM-ka je celkom dobrá baba, zatiaľ sme sa pohádali len raz a ja verím, že to tak zostane ešte naozaj dlho.
Správam sa k nej milo, počúvam, čo sa mi snaží povedať. A pokiaľ ide o stravu a životný štýl, dopriavam jej to najlepšie, čo viem. A ona je mi za odmenu len nenápadnou spoločníčkou.
Ak si toto teraz čítaš a SM-ka je pre Teba úplná novinka či obrovská neznáma s nepekným horizontom, budem rada, ak mi napíšeš. Veď je úplne v poriadku priznať si, že nie všetko môže človek zvládnuť len vlastnými silami. A skromne si myslím, že je so mnou aj celkom zábava.
